Obsah
Krajiny s relatívne vysokými príjmami, vyspelými ekonomikami a vysokou mierou ľudského rozvoja sú všeobecne klasifikované ako krajiny rozvinuté medzinárodnými organizáciami, ako napríklad OSN alebo Medzinárodný menový fond. Zároveň sú krajiny s relatívne nízkymi príjmami, nestabilnou ekonomikou a nízkou úrovňou ľudského rozvoja všeobecne klasifikované ako rozvojové alebo zaostalé (čím menej rozvinutá krajina, tým nižší index). V porovnaní s rozvojovými krajinami má samozrejme rozvinuté krajiny niekoľko výhod.
Výživa a zdravie
Aj keď obezita môže byť problémom pre rozvinuté krajiny (napríklad USA a Spojené kráľovstvo), v zaostalosti voči rozvojovým krajinám (napr. Burkina Faso a Malawi) z hľadiska výživy a zdravia stále existuje jasná výhoda. Rozvinuté krajiny mávajú vážne problémy s podvýživou a detskou úmrtnosťou, nízkou dĺžkou života, nízkou alebo nedostatočnou úrovňou zaočkovanosti a vysokou mierou smrteľných chorôb, ktoré už sú z rozvinutých krajín odstránené.
Gramotnosť a vzdelávanie
Vo vyspelých krajinách negramotnosť dospelých takmer neexistuje a prístup k vzdelaniu je rozšírený. Pracovníci sú schopní ľahko komunikovať a zaznamenávať údaje pomocou napísaného slova. Sú tiež schopní lepšie sa učiť nové veci a súťažiť v globálnej spoločnosti. Gramotná populácia je občianskejšia a môže lepšie komunikovať s vládou ako negramotná populácia.
Infraštruktúra
Rozvinuté krajiny majú výhodu pevného systému infraštruktúry. Patria sem cesty, doprava, pitná voda, výroba a rozvod energie, telekomunikácie, nemocnice a školy. To všetko zaručuje dlhší a lepší život ľuďom, ktorí na oplátku môžu pracovať efektívnejšie. V zaostalých krajinách môžu celé oblasti, najmä interiér, trpieť nedostatkom pitnej vody a elektriny alebo nedostatkom spevnených ciest, ktoré ich spájajú s najbližšími mestami. Nedostatok infraštruktúry brzdí hospodársky rast a sťažuje život občanov v týchto krajinách.
Vysoké príjmy
Ako celok majú občania vyspelých krajín vyšší príjem, vďaka čomu majú k dispozícii značnú rezervu peňazí. To vytvára vnútorné požiadavky na ekonomiku, čo umožňuje ľuďom nakupovať požadované produkty a služby od miestnych alebo medzinárodných spoločností, čo ovplyvňuje ekonomiku krajiny. V zaostalých krajinách má naopak nízky príjem občanov tendenciu brániť ľuďom v zvládnutí základných životných potrieb (nehovoriac o konzumácii luxusného tovaru), čo tiež brzdí rast ekonomiky krajiny.