Obsah
- Prvá svetová vojna (1914-1919)
- Boľševická revolúcia (1917-1921)
- Druhá svetová vojna (1936-1945)
- Studená vojna (1945 - 1989)
V priebehu 20. storočia sa Rusko zúčastňovalo občianskych aj svetových vojen. Počas prvej svetovej vojny krajina bojovala proti Nemecku pri príprave na konfrontáciu v Rakúsku. Vláda zároveň bojovala so svojimi obyvateľmi, ktorých cieľom bolo urobiť v štáte revolúciu. Už v druhej svetovej vojne sa Rusi opäť zrazili s Nemeckom. A po skončení tejto vojny Rusko a USA uprostred nefyzického boja súperili o to, ktorá krajina má lepšiu ideológiu.
Prvá svetová vojna (1914-1919)
Zapojenie Ruska do prvej svetovej vojny sa začalo, keď cár Mikuláš II. Rozhodol, že krajina podporí vojnu proti Rakúsku. Táto mobilizácia však rozpútala vojnu s Nemeckom. S nepripravenou armádou bol Sovietsky zväz rýchlo porazený počas bitky pri Tannenbergu v roku 1914. Počas konfliktu v Tannenbergu a prvej bitky pri Mazurských jazerách Sovietsky zväz podľa BBC stratil viac ako 250 000 mužov. Pri jednej z najväčších porážok počas prvej svetovej vojny - ak nie najväčšej - stratil Sovietsky zväz v roku 1915 poľské územie pre Nemcov.
Boľševická revolúcia (1917-1921)
Boľševická revolúcia, niekedy tiež nazývaná ruská revolúcia, boli v skutočnosti dve revolúcie, ktoré sa v krajine začali v roku 1917. V prvej, nazývanej februárová revolúcia, sa trónu vzdal cár Mikuláš II. v druhej, známej ako Októbrová revolúcia, boľševici zosadili vládu. Boľševici boli politickou stranou, ktorá vznikla rozdelením ruskej sociálnodemokratickej strany. Od dôsledkov prvej svetovej vojny, ako napríklad nízky prísun potravín, inflácia a nezamestnanosť, sa Sovieti, nespokojní so situáciou, pridali k revolučným stranám, napríklad k boľševickej strane. Po Leninovom návrate z exilu sa mu podarilo motivovať revolucionárov sloganmi, ako napríklad slávny „Chlieb, mier a zem“.
Druhá svetová vojna (1936-1945)
Druhá svetová vojna mala pre Sovietsky zväz ničivé následky a vyústila do smrti 25 miliónov Sovietov. Najväčšou výzvou pre krajinu a pre vojnového veliteľa Stallina bola Hitlerova invázia do krajiny v roku 1941. Už len týždeň ostávalo Nemcom zabitých alebo zranených 150 000 sovietskych vojakov. Výsledkom bolo, že Nemecko sa naďalej sťahovalo do krajiny, až kým sa nedostalo do hlavného mesta Moskvy. Počas moskovskej bitky Stalin zabil 6 000 občanov, pretože nechceli v bitke bojovať. Potom sa nemeckí vojaci presunuli do Stalingradu, kde v boji z ruky do ruky narazili na neočakávanú zúrivosť Sovietov. V roku 1944 Sovietsky zväz nasledoval nemeckú armádu na ústupe a v apríli 1945 bolo ruské víťazstvo symbolizované, keď bola v Berlíne vztýčená vlajka Sovietskeho zväzu.
Studená vojna (1945 - 1989)
Studená vojna medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa považuje za „studenú“ kvôli nedostatku fyzického boja. USA a Sovietsky zväz boli v konflikte kvôli politickým ideológiám prijatým týmito dvoma krajinami: USA mali kapitalistickú a demokratickú ideológiu a Sovietsky zväz bol komunistickou diktatúrou. Vojna nikdy neviedla k fyzickému boju v dôsledku šírenia jadrových zbraní na oboch stranách. Spor sa však skončil rozpadom komunizmu v Sovietskom zväze v roku 1989.
