Obsah
Viditeľná ultrafialová spektroskopia alebo UV-vis je diagnostická metóda využívajúca viditeľné svetlo a jeho susedné vlnové dĺžky. UV-vis spektrometer je prístroj, ktorý využíva svetelný zdroj prechádzajúci cez kameru na detekciu kovových iónov a organických zložiek. Je to silná zbraň používaná v mnohých laboratóriách, ale použitie tejto metódy diagnostiky má množstvo výhod a nevýhod.
Zdroj svetla
Prekážka svetelného zdroja riadi množstvo svetla prichádzajúceho zo špecializovanej žiarovky, ktoré prechádza vzorkou. Prekážka je jedinou zložkou pohybujúceho sa UV-vis spektrometra. Výhoda tohto systému spočíva v jednoduchej konštrukcii prístroja. Na analýzu však nie je potrebná iba lampa, ktorá vyžaruje všetky vlnové dĺžky svetla. Napríklad deutériová lampa vyžaruje vlnové dĺžky od 180 nm do 370 nm a volfrámová žiarovka vyžaruje vlnové dĺžky od 315 nm do 900 nm. Výmena žiarovky je časovo náročný proces.
Kalibrácia
UV-vis spektrometre vyžadujú častú kalibráciu, aby sa zachovala presnosť a presnosť prístroja. Výber typu materiálu, ktorý sa má použiť ako kalibrátor, si vyžaduje znalosť typu vzorky, ktorá sa má analyzovať. Analýza vzoriek pomocou UV-vis je však veľmi rýchly proces v porovnaní s inými metódami detekcie vzoriek, ako je HPLC. Táto rýchla analýza sa dosiahne iba správnou kalibráciou.
Citlivosť
Technika UV-vis je pre vzorku nedeštruktívna a má vysokú citlivosť na detekciu organických zlúčenín. Bludné svetlo však môže byť problémom. Je to tak kvôli skutočnosti, že sa dotyčný lekár pokúša detegovať vzorku pomocou veľmi veľkého rozsahu vlnových dĺžok alebo zlého dizajnu prístroja.
