Obsah
Polykultúra je poľnohospodárska metóda známa aj ako zmiešané hospodárenie. Prijatím polykultúry poľnohospodár venuje poľnohospodársku pôdu výsadbe viacerých plodín alebo chovu viacerých zvierat súčasne. Túto metódu je možné použiť na farme s plantážami alebo v jednoduchej záhrade. Pri jeho uplatňovaní má veľa výhod aj nevýhod.
Úspora zdrojov
Pred polykultúrou bola väčšina poľnohospodárstva monokultúrna, to znamená, že pozemok bol venovaný jednej plodine. Napríklad kukurica sa pestovala iba s plodinami kukurice a paradajok v plodine rajčiaka. Problém tohto systému spočíva v tom, že poľnohospodár potrebuje na oddelenie plodín často veľké množstvo pôdy. Farmár tiež potrebuje oveľa zložitejší zavlažovací systém, pomocou ktorého bude plodiny napájané vodou na dlhšom pozemku. Pri polykultúre má pozemok všetky plodiny na jednom mieste. Farmár môže mať menšiu jednotku pôdy s rovnakou rastlinnou výrobou a mať efektívnejší zavlažovací systém.
Súťaž rastlín
Keď sa pôda používa na pestovanie rôznych plodín, rastliny majú tendenciu silnieť. Môže sa to javiť ako neintuitívne, pretože sa dá tvrdiť, že viac rastlín spotrebúva živiny rýchlejšie. Zapájajú sa však do akejsi hospodárskej súťaže v praxi. Korene rastlín a zeleniny majú tendenciu silnieť a zaberajú v pôde viac miesta, pričom sa snažia začleniť čo najviac pôdy. To umožňuje rastline viac rásť a dosiahnuť vyššiu úrodu. Tým, že máte viac rastlín blízko seba, sa posilňuje aj váš imunitný systém. Štúdie preukázali, že rastliny, ktoré rastú blízko iných druhov rastlín, sú schopné bojovať s baktériami rýchlejšie ako rastliny pestované na monokultúrnej pôde.
Problémy s kontrolou
Hlavnou nevýhodou polykultúry je veľký počet kontrolných problémov, ktorým poľnohospodár čelí v súvislosti s plodinami. Na rozdiel od jedného kúska pôdy, kde by sa pestovala jedna plodina, predstavuje polykultúra kúsok pôdy, kde je oplodnené niekoľko rastlín. Výsledkom však je, že poľnohospodár musí pracovať v kompaktnejšom priestore s niekoľkými druhmi rastlín naraz. Farmár mohol mať rajčinovú plantáž iba ako monokultúru a vedel by pracovať iba s týmto druhom plodiny. Pokiaľ však ide o zmiešaný pozemok, musí farmár riešiť osobitné potreby každého závodu na jednom pozemku.
Vybavenie
Niektoré polykultúry si vyžadujú investíciu do konkrétneho vybavenia na správu pozemku. Vidieť to viac v aplikácii polykultúry na rybie farmy, ale dalo by sa to uplatniť aj v poľnohospodárskej polykultúre. Farmár v zásade musí investovať do času a infraštruktúry, aby dosiahol produktívnu pôdu pre polykultúru. Pozemok musí byť dostatočne veľký, mať zavlažovací systém primeraný počtu pestovaných rastlín a na ich podporu sú potrebné fyzikálne alebo chemické výrobky. Napríklad ak sa majú pestovať dva druhy plodín proti sebe a navzájom si narúšať zdroje, musí poľnohospodár pestovať plodiny dostatočne ďaleko od seba alebo použiť v pôde nejaký druh oddeľovača koreňov. Tak či onak, zdĺhavé plánovanie a možná potreba nákupu vybavenia sú nevýhodou polykultúry.
