Obsah
Živé bytosti počas evolúcie vyvíjali orgány a systémy špecializované na interakciu medzi organizmom a prostredím. Ľudia sú schopní cítiť, vidieť svetlo, tvary a farby, vnímať dotyk, počuť zvuky v rámci konkrétneho frekvenčného rozsahu a vnímať chuť jedla. Okrem týchto klasických zmyslov vznikajú pochybnosti aj o šiestom zmysle, téme, ktorá sa týka fikcie a vedy. Vďaka novému výskumu sa naše vedomosti rozšíria do bodu, keď môžeme odhaliť to, čo sa predtým považovalo za niečo mystické.
Pach
Vôňa je schopnosť vône, či už príjemnej alebo nie. Nos je orgán, ktorý predstavuje čuchový systém: keď dýchame, molekuly zodpovedné za arómu sa dostanú do nosa a dostanú sa k čuchovým bunkám v hornej časti nosnej dutiny. Potom vysielajú nervové impulzy do mozgu, kde sa vytvárajú pocity spojené s arómami. Tento systém detekuje arómu po jednej a môže to byť kombinácia alebo z jedného zdroja. Ak existuje niekoľko aróm, bude najintenzívnejšia dominantná a časom dôjde k adaptácii a silný zápach sa stane nepostrehnuteľným. Tento zmysel kombinuje s chuťou a vytvára tak chuť jedla.
Vízia
Je to vďaka vízii, ktorú môžeme vidieť. Oči sú orgány, ktoré premieňajú svetelnú informáciu na elektrické impulzy vysielané do mozgu. Tam sa tieto podnety transformujú do obrazov. Predná časť oka funguje ako šošovka a konverguje svetelné lúče na sietnicu, kde sa zachytávajú nervové bunky a chemickými reakciami závislými od svetla vytvárajú elektrické stimuly, ktoré sa vysielajú do zadnej časti mozgovej kôry. Tam sa vytvárajú obrazy, ktoré vidíme.
Takt
Dotyk je jedným z ľudských zmyslov, hlavne kožou, kde sú receptory zodpovedné za príjem mechanického stimulu a jeho odoslanie do mozgu. Tieto receptory sú dlhé rozšírenia neurónov nachádzajúcich sa mimo mozgu a ktoré tvoria nervy. Po stimulácii vysielajú elektrické signály do mozgu, kde sa dotýkajú určitých špecializovaných oblastí. Takto môžeme cítiť dotyk predmetov alebo ľudí.
Pojednávanie
Hlavným orgánom zodpovedným za príjem zvukových vĺn je ucho, rozdelené na vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Vonkajšie ucho je zodpovedné za konvergenciu zvukových vĺn a ich prenos zo vzduchu do mikroskopických kostí stredného ucha. Tieto malé kosti zase prenášajú vibrácie na tekutinu nachádzajúcu sa vo vnútornom uchu, ktorá stimuluje receptory, ktoré sa tam nachádzajú. Tieto receptory potom vytvárajú nervové podnety, ktoré sa vysielajú do mozgu na vnímanie zvukov.
Chuť
Chuťové bunky nám umožňujú cítiť a rozlišovať chute. Hlavným orgánom zodpovedným za to je jazyk, ale výsledná príchuť, ktorú cítime, je kombinácia chuti a vône, to znamená chuti a arómy. Existujú oblasti jazyka, ktoré sú citlivejšie na sladké, slané, kyslé a horké. Po vložení nejakej potravy do úst vysielajú receptory umiestnené na jazyku podnety do mozgu, kde dochádza k vnímaniu chutí.
Šiesty zmysel
Šiesty zmysel sa v niektorých kultúrach považuje za intuíciu. Neexistuje konsenzus ani vedecký dôkaz o jeho povahe. Niektorí hovoria, že to súvisí s epifýzou v hlave, pokiaľ ide o citlivosť súvisiacu s nadprirodzenom. Všeobecne sa k šiestemu zmyslu alebo intuícii v súčasnosti pristupuje ako k zmesi medzi vedeckým a mystickým (to, čo zatiaľ veda nedosiahla, neznáme). Očakáva sa, že ďalšie informácie budú pribúdať, keď sa uskutoční ďalší vedecký výskum na vysokej úrovni.
Iné zmysly
Pre človeka sú nevyhnutné iné zmysly menej vnímané ľuďmi. Propriocepcia je priestorové umiestnenie tela. Umožňuje nám získať prehľad o umiestnení častí tela bez ohľadu na videnie. Bez nej sa stáva chôdza ťažkou. Rovnováha, ktorá sa skladá z časti vnútorného ucha a svalov chrbtice, nám umožňuje stáť. Cez pokožku dokážeme okrem hmatu vnímať aj tlak, teplotu a bolesť. Každá z týchto ľudských schopností má svoj vlastný región v mozgu a svoje vlastné cesty, ako do neho privádzať informácie.
